Po podaní trestného oznámenia mi o niekoľko dní prišlo vyrozumenie, že príslušné orgány vo veci začali konať a to bola aj posledná informácia, ktorú som od príslušných orgánov doteraz dostal. Medzičasom som sa z médií priebežne dozvedal, aké je strašne ťažké zbaviť tajných mlčanlivosti, i keď p. Nicholson potvrdil, že nestretol jediného agenta, ktorý by Gorilu spochybnil. Aké je strašne ťažké po toľkých rokoch zistiť, čo sa v tom čase vlastne stalo, ale to, že majetok štátu zmenil majiteľa, to zreteľne aj po rokoch vidíme všetci. To že už bol niekoľkokrát vo vyšetrovaní učinený výrazný pokrok a výsledky budú čoskoro, ale zároveň sa tam "asi" korupcia predsalen zatiaľ nezistila. Alebo že najčerstvejší kandidát na prezidenta považuje Gorilu za vykonštruovanú tam, kde je spomínaný on, ale za pravdivú tam, kde sa spomínajú ostatní.
Nie som agent, ale môžem povedať, že praktiky spomínané v Gorile sú aj na základe mojich pozorovaní počas poslaneckého pôsobenia v rokoch 2010-2012 veľmi realistické. Počas tohto obdobia sa napríklad chystala privatizácia ziskových(!) teplární, ktorá sa vo svojej prípravnej fáze ako na potvoru veľmi ponášala na scenár z Gorily. Ako poslanec som takýto prístup ku predaju verejného majetku kritizoval a apeloval na zrušenie navrhovaných postupov. Našťastie sa napokon privatizácie teplární zastavila.
Za 24 rokov naše orgány činné v trestnom konaní nedokázali nielenže vyriešiť ani jeden politicky citlivý prípad (obzvlášť v prípadoch veľkej korupcie), ale dokonca ani zvládnuť prípravné konanie na prokuratúre tak, aby sa prípady vôbec dostali na súd. Likvidáciou káuz už na prokuratúre, kde je konanie na rozdiel od súdov neverejné, je tak legálne a trvalo zabezpečovaná ochrana všetkých goríl na Slovensku aj do budúcnosti. Kým si v tomto neurobíme poriadok, vždy sa na scéne nájde priestor pre nového "šikovníka", ktorý v spise Gorila nebude vidieť korupciu obludných rozmerov, ale praktický a funkčný návod na použitie.
