Protiústavný Ústavný súd?

Autor: Kamil Krnáč | 20.4.2011 o 17:10 | (upravené 20.4.2011 o 17:16) Karma článku: 11,88 | Prečítané:  1883x

Ústavný súd SR rozhodol, že Národná rada Slovenskej republiky "porušila základné právo JUDr. Dobroslava Trnku na prístup k voleným a iným verejným funkciám" tým, že tajné hlasovanie nedostatočne zabezpečila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh. Národná rada SR ale nijakým spôsobom nedokáže zabezpečiť, aby som ja ako poslanec nevykonal akúkoľvek obštrukciu akejkoľvek voľby v NR SR. Takáto voľba nanajvýš môže byť vyhlásená za neplatnú, dozaista však nemôže znamenať porušenie základných práv na prístup k volenej funkcii akékokoľvek kandidáta v akejkoľvek voľbe NR SR.

Ako poslanec NR SR sa v prvom rade musím riadiť Ústavou Slovenskej republiky, ktorá

- v čl. 73 ods. 2 ustanovuje, že: 
"Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." a zároveň

- podľa čl. 75 ods 1 zaväzuje poslanca NR SR dodržiavať sľub v znení:
"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

Inak povedané, tam kde Ústava SR jednoznačne neurčuje, čo poslanec nesmie, tam je poslanec povinný riadiť sa svojim svedomím a presvedčením v záujme občanov Slovenskej republiky.

Takouto oblasťou je aj problematika priebehu tajnej voľby v Národnej rade Slovenskej republiky. Národná rada SR v skutočnosti zabezpečila všetky náležitosti pre "ústavne konformný priebeh" tajnej voľby a jediným sporným momentom je správanie sa poslanca NR SR, ktorý tento priebeh môže plne v súlade s Ústavou SR svojim konaním ovplyvniť. Národná rada SR ako orgán štátnej správy však nemá a ani nemôže mať oprávnenie zasahovať do konania poslanca, ktorý má v prípade akejkoľvek voľby možnosť svojím konaním voľbu aj priamo zablokovať, ak cíti a je presvedčený, že tak koná v záujme občanov Slovenskej republiky.

Preto som presvedčený, že verdikt Ústavného súdu SR, ktorý konštatuje, že Národná rada SR porušila základné právo kandidáta na post Generálneho prokurátora SR na prístup k voleným funkciám, nie je validný. Nijako nenamietam verdikt Ústavného súdu, ktorý konštatoval neplatnosť voľby z titulu zverejňovania hlasovania poslancov NR SR (i keď aj tam to zdôvodnenie pokrivkáva), stále to však s právom kandidáta na rovný a nediskriminačný prístup k voleným funkciám nemá vôbec nič spoločné.

Naďalej tak platí, že spôsob vykonania tajnej voľby poslancom NR SR je výsostne otázkou jeho svedomia a presvedčenia a ak uzná za potrebné v záujme občanov Slovenskej republiky svoje hlasovanie zverejniť, neexistuje a nesmie existovať inštitút, ktorý mu v tom môže zabrániť.

Predmetné rozhodnutie Ústavného súdu tak vytvára nebezpečný precedens, ktorý v budúcnosti môže znamenať, že akákoľvek neúspešná resp. neplatná voľba ľubovoľného kandidáta na verejnú funkciu bude mať za následok analogické vyhovenie sťažnosti dotyčného kandidáta na Ústavnom súde SR za porušenie jeho základných práv na prístup k voleným a iným verejným funkciám. V tomto, podľa môjho názoru, Ústavný súd SR vo výklade Ústavy SR jednoznačne zlyhal.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?